reklama

Otroctvo strachu

Nestávame sa všetci postupne otrokmi strachu? Človek v ňom svoj život nezačína. Tak prečo v ňom žiť?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V posledných dňoch sa mi v hlave často premietajú verše z básne Mor ho! od Sama Chalupku. A vždy tie isté: „hoj mor ho! detvo môjho rodu, - kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; - a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: - Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.”

Zvlášť silne na mňa pôsobí práve záver: „voľ nebyť, ako byť otrokom“. Lenže nestávame sa všetci postupne otrokmi strachu? Do istej miery mi to pripomína varenie žaby, ktoré sa asi najčastejšie používa na vysvetlenie princípu inkrementalizmu. (Ak by ste žabu dali do horúcej vody, okamžite vyskočí. Ak ale žabu dáte do vody studenej a iba postupne ju ohrievate, uvarí sa.)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Človek nezačína svoj život v strachu. Deti sú nebojácnymi stvoreniami. Neboja sa povedať svoj názor. Neboja sa, že sa zrania. A už vôbec by ich nanapadlo báť sa, že im niekto ublíži.

Naproti tomu sme sa ako dospelí naučili báť takmer všetkého. Bojíme sa o život, o zdravie, o stratu práce, o výpadok príjmu kvôli PNke... Bojíme sa ale tiež povedať, čo si myslíme, či už kvôli tomu, aby sme niekoho neurazili alebo aby sme neboli okolím posudzovaní. Bojíme sa ozvať sa, aby sme na seba neupútali pozornosť. Bojíme sa zakročiť, keď vidíme nespravodlivosť alebo násilie, lebo by sa mohli otočiť na nás.

Ako dospelí sme sa teda sami naučili báť sa. A bojíme sa byť aktívni. V tomto bola smrť Martiny Kušnírovej hrozným prebudením. Ona nebola tá aktívna. Nebola tá, čo na seba upozorňovala alebo vytŕčala z davu. A aj tak bola zavraždená. Zjavne nerobiť nič provokatívne nie je dostatočná ochrana. Tak aký zmysel má báť sa?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak aj úplne bežný človek sa môže stať obeťou napriek tomu, že na seba nijako nepútal pozornosť (viď Hedviga Malinová a Martina Kušnírová), tak aký význam má strach?

Strach existuje, aby informoval náš pud sebazáchovy. Strach by nás mal viesť do bezpečia alebo aspoň k najmenšiemu nebezpečenstvu. Avšak strach nás môže aj paralyzovať. Môže nás urobiť neschopnými reagovať dostatočne rýchlo alebo vôbec. Ak strachu dovolíme príliš veľkú úlohu v našom živote, stávame sa jeho otrokmi. Takýto strach nás nepomáha chrániť. Takýto strach nás paralyzuje. Takýto strach nám znižuje kvalitu života.

Asi pred mesiacom sa ma kolega opýtal: „Keby sa ti niekto vyhrážal/zastrašoval ťa, nebála by si sa ohlásiť to na polícii? A čo ak by to nepomohlo?“ Odpovedala som mu, že nie, nebála by som sa. A ak by mi polícia nepomohla, dám to na internet, do novín, do telky, je jedno kam, len aby sa o tom vedelo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V živote som urobila iba jedno zásadné rozhodnutie zo strachu. Presťahovala som sa do iného štátu. Konečne som mohla dobre spávať. Ale bola som odrezaná od rodiny, od priateľov, od mesta, ktoré som zbožňovala. Stala sa zo mňa jedna z tých, ktorí odišli. Tak trochu som sa cítila ako dezertér, ako zbabelec. A tak som si povedala, že sa vrátim. A že už nikdy nedovolím, aby mi strach diktoval, ako žijem môj život. A teda nie, nebála by som sa niečo urobiť aj kedy som vedela, že ma to ohrozí.

Pretože odmietam byť otrokom strachu. Pretože život v strachu nie je žitie. Pretože žiť život v strachu je iba pomalé umieranie. 

Michaela Maňková

Michaela Maňková

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som žena vo svete IT. Slovensko a Košice mám rada, žijem tu a záleží mi na tom, čo sa tu deje. Proud to be Východniar. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu